Dunaj pri Devíne dosiahol začiatkom októbra 2026 historicky najnižší priemerný denný prietok, čím prekonal rekord z januára 1909. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) bol 5. októbra 2026 nameraný prietok 575,9 metra kubického za sekundu, čo je najnižšia hodnota od začiatku meraní v novembri 1900. Predchádzajúce minimum predstavovalo 580 metrov kubických za sekundu a vydržalo 117 rokov. Hladina sa odvtedy mierne zvýšila, naďalej však zostáva nízka.
Piateho októbra okolo poludnia ukazoval vodočet v Devíne iba 42 centimetrov. V nasledujúcich dňoch hladina kolísala a postupne sa mierne zvýšila. Podľa merania SHMÚ z 13. októbra o 22.15 h dosahoval vodný stav 69 centimetrov, pričom ústav označoval hladinu za ustálenú. Je dôležité rozlišovať medzi vodným stavom, ktorý vyjadruje výšku hladiny voči nule vodočetnej laty, a priemerným denným prietokom, teda množstvom vody, ktoré pretečie profilom rieky za sekundu. Samotný vzostup hladiny preto nevyjadruje, o koľko sa zvýšil prietok.
Situácia výrazne kontrastuje s júnom 2024, keď voda zaplavila priestranstvá pod Devínskym hradom. Vtedy boli chodníky, lavičky aj okolie pamätníkov pod vodou a stavali sa mobilné protipovodňové zábrany. SHMÚ v ten deň popoludní evidoval v Devíne vodný stav vyše 700 centimetrov. V porovnaní so 42 centimetrami z 5. októbra 2026 ide o rozdiel viac ako šesť a pol metra. Júnovú povodňovú vlnu vyvolali výdatné zrážky v hornom povodí Dunaja.
Za súčasným nedostatkom vody je dlhodobé sucho, ktoré prehĺbili letné horúčavy. Už letné mesiace boli na Dunaji výrazne podnormálne až suché. V septembri dosiahol priemerný mesačný prietok v Devíne iba 43 percent dlhodobej mesačnej hodnoty. Prietoky opakovane klesali pod hranicu extrémneho hydrologického sucha už počas júla a augusta. Príčinou bol predovšetkým dlhodobý nedostatok zrážok. SHMÚ v hodnotení leta 2026 poukazuje na prevládajúci vplyv tlakových výší nad rozsiahlymi oblasťami Európy, ktoré obmedzovali dažďové zrážky. Situáciu zhoršovali extrémne letné horúčavy, ktoré urýchľovali straty vody z pôdy a cez vegetáciu. Dôležitú úlohu zohráva aj topenie snehu v Alpách, ktoré sa pri vyšších teplotách začína skôr.
Sucho sa neprejavuje iba nízkou hladinou rieky. Pôda stráca vlahu, poľnohospodárske plodiny majú horšie podmienky na rast a lesné porasty sú oslabené. Pri dlhodobom nedostatku zrážok klesajú aj hladiny podzemných vôd. SHMÚ počas leta 2026 zaznamenal ich pokles voči dlhodobému priemeru prakticky na celom území Slovenska. Vysychajúca pôda a vegetácia menej ochladzujú okolie výparom, a tak sa krajina výraznejšie prehrieva a rastie aj riziko požiarov. Ani dážď a krátkodobý vzostup rieky automaticky neznamenajú koniec tohto problému. Dopĺňanie podzemných vôd je pomalšie a ich reakcia na zrážky prichádza s oneskorením. Následky sucha tak môžu pretrvávať mesiace po tom, ako sa hladina rieky začne zvyšovať.
Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj (BSK), https://bratislavskykraj.sk/dunaj-medzi-dvoma-extremami-po-zaplavach-prislo-historicke-minimum-prietoku/
